Veľký návrat viery – časť 3.

Adamovi prebehli po chrbte zimomriavky, otvoril oči a vrátil sa z modlitby do reality. Tie slová mu v hlave zneli neustále, nevedel sa ich zbaviť a nahnali mu ešte väčšie obavy, ako mal pred modlitbou. Dnes si zobral v práci voľno, musel sa upokojiť. Dal si vytvoriť projekciu preletu ponad ázijský prales. Cítil čerstvý vzduch, vône, počul štebotať vtáky, cítil vlhkosť lesa. Všetko to ale boli predstavy spôsobené presnou stimuláciou nervových centier. Ukončenie preletu nastavil na 7 minút pred začatím prvej fázy zatmenia.

Vychutnával si zábavu, relaxoval, jeho telo sa uvoľnilo a upokojila sa mu myseľ. Niečo sa však pokazilo, pretože prestal cítiť vône, počuť zvuky. Videl len obraz, no ostatné zmysly ostali nefunkčné. Rozdelil mentálne spojenie na CKS a zistil, že už jednu hodinu je zatmenie vo svojej najväčšej fáze.

Zvláštne bolo to, prečo sa pokazila projekcia a časovanie. Zatmenia Slnka vždy sledoval, zakaždým si pred nimi púšťal tú istú projekciu. Jej zlyhanie mu znovu oživili obavy zo sna aj zo slov, ktoré počul ako odpoveď na jeho modlitbu.

„Čo mohlo spôsobiť tak veľký výpadok?“ Pýtal sa sám seba v duchu, pretože CKS nereagovalo. „Toto sa stalo naposledy pred niekoľkými desaťročiami.“

Nič nenasvedčovalo tomu, že by to mohla byť nejaká porucha, nedajbože niečo väčšieho rozsahu. Ľudia prestali pracovať, vyšli do ulíc. Nikto nevedel, čo sa deje. Na oblohe sa zrazu začali objavovať malé fľaky svetla. Bolo jasné, že Mesiac Slnko neodkryje normálnou cestou. Tie fľaky svetla boli spôsobené úlomkami, pomedzi ktoré začalo presvitať slnečné svetlo.

Mesiac sa rozpadol, okamžite to každému bolo jasné. Najhoršie dopadli ľudia žijúci na ňom. Všetci okamžite zahynuli. Tri miliardy ľudí v jednu chvíľu. Preto ten masívny výpadok. Množstvo spomienok a vedomostí sa stratilo, výpočtový výkon náhle zakolísal.

Na Mesiaci žil národ, ktorý tam vybudoval zvláštny druh atmosféry. Ťažobné práce z neho urobili doslova veľkú budovu plnú chodieb a výťahov. Stroje na výrobu vzduchu, z časti vyťaženej látky, ho dýchateľným vzduchom zásobovali prakticky neustále a vytvárali tak v jeho chodbách atmosféru vhodnú pre život. Na povrchu atmosféra nebola. Títo ľudia si za dlhé desaťročia na život v úzkych priestoroch zvykli a na Mesiaci ostali. Ich vzrast sa zmenšil, boli v priemere o pol metra nižší, ako ľudia na Zemi a inde v Slnečnej sústave. Systému chodieb prispôsobili aj svoje správanie. Jedli potraviny pestované v jadre Mesiaca, kde bola vytvorená veľká guľovitá dutina s hlinenou guľou uprostred. V nej rástli rastliny pod svetlom zvedeným špeciálnymi zrkadlovými chodbami z povrchu. Jednak pomáhali v generovaní kyslíka, a taktiež dodávali potrebné množstvo potravy pre celú mesačnú populáciu. Ako Mesiac rotoval, svetlo dopadávalo vždy na inú časť guľovej plantáže. Tak isto bol osvetlený aj mesačný interiér. Jednoduchý, energeticky nenáročný a vysoko účinný systém. Toto všetko bolo v priebehu okamihu preč a s tým aj množstvo vedomostí a kapacity pre CKS, ktorý sa po niekoľkých hodinách vracia do normálnej prevádzky.

Najviac sa začali obávať ľudia na Zemi. Ostatné planéty a mesiace boli vzdialené natoľko, že o tom mali len zmienku skrze CKS. Všetci si mysleli, že hlavná planéta, ktorou Zem bola, to zvládne a ochráni ich od dôsledkov tejto udalosti. Vždy to tak bolo.

Mnohí prišli o svoje rodiny. Bol tu nádej, že veci sa zase dostanú do normálnych koľají. Adam, aj napriek mentálnemu úpadku, mal vnútorný pocit, že je to začiatok niečoho veľkého, niečoho, čo nemusí dopadnúť dobre.

Trúchlenie nad stratou sa stala trendovou myšlienkou, podľahol jej aj Adam.


Pokračovanie.