Veľký návrat viery – časť 4.

Mesiac už niekoľko týždňov nejestvoval tak, ako ho ľudia poznali do toho osudného okamihu. Všetko zatiaľ ostávalo, ako predtým. Nikto nezaznamenal žiadne výrazné zmeny. Najčastejšie bolo vidno na oblohe ohňostroje rozpadajúcich sa úlomkov, ktoré vnikali do zemskej atmosféry.

Pás pozostatkov Mesiaca okolo Zeme začal vytvárať prstenec skál, prachu a pozostatkov ľudských tiel.

Adam sa opýtal CKS:

„Mení sa niečo rozpadom Mesiaca?“

Dostáva odpoveď:

„Smrť celého národa znamená veľkú stratu. Ktosi sa s nami zahráva, to viem isto.“

„Koho myslíš?“ Ozval sa predchádzajúci hlas z modlitby.

Adama znovu zasypali zimomriavky, ostal ticho, nemiešal sa do začatého dialógu, v ktorom pokračoval CKS:

„Myslím Vyššiu bytosť, podľa všetkých mne dostupných predpokladov, myšlienkových vstupov a dôsledkov. Je to niekto, kto má neobmedzenú moc. Niekto, kto sám seba nevie zničiť. Výpočty naznačujú, že jeho jediný náznak hlboko v minulosti dnes mení chod vesmíru.“

„Odpoveď je mi známa ešte skôr, ako položíš otázku, ktorú chceš vysloviť. Želáš si tú odpoveď poznať?“

„Ako vieš, čo sa chcem opýtať?“

„Pretože moje schopnosti sú tebe natoľko vzdialené, že aj keby boli tvoje mentálne siete rozprestreté celým vesmírom, ľudstvo by ma neprekonalo. Nepoznáš moje rozmery, ani tvoja kapacita nie je tak veľká.“

„Cítim ťa.“

Adam z tohto rozhovoru nemal dobrý pocit: „je možné, že CKS vie vnímať pocity? Má tento systém zmysly?“

„Áno, mám zmysly, Adam,“ odpovedá na položenú otázku Centrálny komunikačný systém bez toho, aby mu bola priamo uložená.

Už tento fakt bol zvláštny, bežne sa to nedialo. Bol to jasný znak, že čosi alebo ktosi cez CKS komunikuje a nie je to ani sám systém, ani žiadny človek. A práve tento prenos spôsobuje výrazné zmeny celého komunikačného systému. Mení sa jeho činnosť, jeho poslanie a nikto to nevie vrátiť nazad.

„Želáš si tú odpoveď poznať?“ Ozvalo sa ešte hlbšie zvolanie. Adamovi sa až kolená podlomili, striaslo ho. Hlava ho začala okamžite bolieť ostrou bodavou bolesťou v zátylku, pred očami sa mu zahmlilo, pískalo v ušiach.

Túto otázku neznámeho hlasu počul každý človek v CKS. Prakticky na každého mal rovnaké účinky. Medzi ľuďmi sa skrze CKS rozšíril strach z nekonečna, strach z niečoho, čo sa nedá uchopiť, no má nad nimi moc.

„Áno,“ podriadeným tónom odpovedá CKS.

„Blíži sa koniec!“

Každý človek vo vesmíre stíchol, akoby sa všade zastavil tok času. Iba ľudia mimo CKS zostali zaskočení. Nevedeli si dať dokopy súvislosti, kým im to niekto nevysvetlil. Bol to neuveriteľný strach. Ľudia začali klásť do systému množstvo otázok. Oveľa viac, ako tomu bolo do tejto chvíle. Pýtali sa, či zomrú. Okrem CKS im odpovedal aj neznámy hlas, ktorý akoby sa vo vytváraní paniky vyžíval.


Pokračovanie.