Veľký návrat viery – časť 7.

Adam kráčal už polovicu z času, ktorý potreboval na dorazenie do spomínaného mesta. Bol unavený, preto požiadal CKS o hybernáciu. Ponoril sa do spánku a zároveň kráčal správnym smerom. Začali sa mu snívať rôzne sny, v ktorých sa mu do hlavy stále dookola vracal jeho otec. Škvrny z jeho snov mali reálne kontúry. To isté stále dookola. Unavovali ho tieto desivé predstavy. Tentoraz sa mu ale prisnilo niečo iné.

Bola to predstava, ako drží v rukách čerstvo narodené dieťa, chlapca, ktorého ukladá do akejsi postele s preskleným poklopom. Keď sa poklop zavrie, napustí sa tam plyn zvláštnej farby. Sen pokračuje otvorením poklopu a vložením ďalšieho dieťaťa na tú istú posteľ. Takto dookola. Raz sú to chlapci, raz dievčatá, ktoré tam vkladá. Neustále. Sú to jeho deti. Vie to.

Preberá sa spotený a rozstrasený. Sen si prehrá v myšlienkovej projekcii a snaží sa prísť na to, čo to znamená. Je jasné, že priestory zo sna sú nemocnicou. Zrejme tou, ku ktorej sa blížil. Čo ale znamenajú tie deti? Má strach.

„Čo sa to stalo so svetom? Prečo práve ja?“ Pýta sa vo svojej mysli. CKS odpovedá.

„Pretože ty si zdravý a odolný jedinec. Ľahko manipulovateľný, jeden z mála, ktorý ostal napojený do CKS tu na Zemi blízko mesta, kam smeruješ.“

Adam bol manipulovateľný, no neuvedomoval si to a túto poznámku pokladal za lichôtku. Nerozumel tomu. Sám pred sebou sa vnímal ako človek, ktorý má vlastný názor, ktorého neovplyvňujú trendové myšlienky. Bol natoľko presvedčený o tejto pravde, že skutočná pravda preňho nejestvovala.

Ochladilo sa, dosť na to, aby bol Adam nútený vyzliecť mŕtve telá, ktoré cestou postretal. Ich šatstvo si obliekol na seba. Fúkal silný vietor, ktorý mu vysušil pery, z nich mu neustále tiekla krv. Štípali ho.

Zastavil sa v opustenom obchodnom dome. Nevyrabované ostali len antidepresíva a tyčinky zo zemiakového škrobu. Nabral si do plného batohu. Voda chýbala, preto sa v tomto smere musel spoľahnúť na padajúcu rosu, sneh, ľad a mláky. Nebolo to jednoduché. Ak chcel prežiť, musel to spraviť. Celý čas, čo bol na ceste do nemocnice, pil vodu z mlák. Mala zvláštnu pižmovo-mydlovú chuť a ostával po nej mastný povlak na zuboch. Aj napriek tomu mu pomáhala prekonávať bolesť krvácajúcich pier.


Pokračovanie.