Veľký návrat viery – časť 8.

Vedel, že CKS z nejakého dôvodu vybral jeho na túto cestu, ktorá mala trvať už len 8 hodín. Dve noci a dva dni mal prejsť v hybernácii, v umelom spánku.

Predtým, ako sa ponoril do snívania, začul v diaľke detský plač. Nepríjemný, akoby to bol plač dieťaťa, ktoré márne hľadá svojich rodičov. Radšej vyvolal príkaz hybernácie a nechal sa viesť. Znovu sa mu sníval sen s deťmi. Bezo zmeny, tentoraz už necítil taký strach, akoby si zvykol. Nevedel však, že CKS mu tieto sny pripravuje namieru, pripravuje jeho myseľ na udalosti, ktoré mali prísť.

Položil dieťa do presklenej postieľky, ktorá sa zakryla. Plyn ho zahalil a on čakal na výsledok. Celý nedočkavý fúkal na miznúci plyn, aby už konečne zbadal to, po čom celý čas túžil vo svojich nekonečne sa opakjúcich snoch.

V tom sa zobudil a zistil, že je na okraji neznámeho mesta. Je tma a on vidí len svetlá na jedinej budove na kopci. Tentoraz si nechal myšlienkovú projekciu sna na neskôr.

„Nemocnica,“ vniesol mu myšlienku do hlavy CKS.

Adam sa zahryzol do tyčinky, ktorá mu ešte ostávala, napil sa zvyšnej vody z plastovej fľaše a vykročil po ceste, o ktorej si myslel, že vedie k nemocnici. Všetko to robil zo strachu. Poháňali ho primitívne pohnútky prežiť. Hlbšie v podvedomí, to si neuvedomoval, chcel zachrániť ľudské pokolenie.

Jeho obezita sa dlhým kráčaním zmiernila. Energiu navyše spotreboval na pohyb. Aj napriek náročnému pochodu sa cítil lepšie, ako pred cestou.

Brieždi sa.

Slnko na umierajúcej krajine zalieva zlatistým svetlom jemnú námrazu. Celý ten obraz je špatnokrásny: zlé veci sa diali, ľudia a život na Zemi umierali, no tento obraz sa do Adamovej mysle vtesnal ako obrázok toho najromantickejšieho dňa. Nechal si ho uložiť do CKS, aby si ho mohol vyvolať, kedykoľvek by mu prišlo clivo:

„CKS, ulož tento obraz, nahraj video a zaznamenaj moju náladu,“ zadal Adam príkaz do CKS. Chemický obraz Adamovej nervovej sústavy bol zoskenovaný, aby mohli byť, keď sa mu zachce, vyvolané rovnaké pocity, aké mal práve v tejto chvíli.

Kráčal kamenistým chodníkom popri nízkych domečkoch, mierne odlišných od tých, čo poznal zo Suscrofu. Tieto sa líšili tým, že neboli drevené so škridlovou strechou, ale hlinené so strechami zo slamy. Uniformita týchto miest dodávala človeku pocit istoty a bezpečia.


Pokračovanie.