Veľký návrat viery – časť 9.

Zločinnosť nejestvovala, keďže CKS automaticky monitoroval myslenie zlotrov. Boli odhalení a umiernení vždy včas. Automatický obranných subsystém CKS do ich mysle infiltroval myšlienky, ktoré ich budúcej činnosti zamedzili. Takto sa menilo konanie potenciálnych zločincov. Ľudia mimo tento systém zločinnosť nemuseli riešiť, lebo to bola veľmi malá skupina, ktorá žila na jednom jedinom mieste na Zemi. Na toto miesto Adam práve dorazil.

Nevedel sa mentálne spojiť so žiadnym živým človekom z tohto mesta, očividne tu však niekoľko jedincov žilo. Nikto z okolia nebol v CKS, čo sa mu zdalo zvláštne a na chvíľu ho to vystrašilo. Zvieracie inštinkty prežiť ho však hnali ďalej.

— „Čo tu chceš, votrelec?“ Ozval sa ženský hlas v niekoľkých ozvenách priľahlých kopcov. „Hovor, lebo ťa použijeme!“

Táto fráza mu nahnala strach, zadal požiadavku do CKS, žiadal vysvetlenie. Proces od požiadavky po odpoveď trval menej, ako pol sekundy. Zistil, že sa jedná o výhražnú frázu ľudí mimo systém, ktorí zo zosieťovaných (tak volajú tých v CKS) robili živé nástroje na plodenie detí. Vždy si myslel, že títo ľudia sú neškodní. O to viac ho zamrazilo, čo zistil.

„Mal som si zobrať tie antidepresíva, toto nemôže byť pravda!“ Pomyslel si Adam.

„Zvládneš to, hlavne nasleduj moje inštrukcie,“ nabáda CKS.

„Koľko ľudí takto muselo skončiť? Lovia ich? Bolí to?“ Adam bol natoľko vystrašený, že nepočul ani odpovede vo svojej hlave. Uvedomil si krvavé štípajúce pery a pichnutie niečím ostrím zozadu medzi rebrá natoľko, aby mu to bolo nepríjemné a popohnalo ho do kroku smerom do hôr.

— „Zatiaľ nám povedz, kto si!“ Znovu ten istý hlas.

Bál sa obzrieť, cítil sa ako zver, radšej odpovedal.

— „Som Adam, idem z mesta Suscrof. Vedie ma Centrálny komunikačný systém. Snívajú sa mi sny z nemocnice, o deťoch. Nechcem zomrieť!“ Bál sa, ani sám nevedel, čo hovorí. Nevedel, ako sa brániť.

V diaľke videl vysoký múr, ktorý obkolesoval komplex budov prízemného typu s maximálne dvomi nadzemnými podlažiami. Do komplexu sa vchádzalo cez železnú bránu s neznámym nápisom na samom vrchu. Znamenalo to niečo s prácou a slobodou, to jediné si vedel rýchlo vyvolať z naučených spomienok.

CKS o týchto miestach informoval len historicky. Dnešné záznamy nejestvovali, nakoľko sa títo ľudia odmietali zosieťovať. Informácie boli hmlisté, Adam ich radšej nechcel vedieť.

„Kto sú títo ľudia?“ Pýtal sa sám seba, snažil sa mysel vytesniť aj od CKS. Nešlo to.

„Odmietajú výhody Centrálneho komunikačného systému. Odmietajú akékoľvek zdieľané vedomosti, spoločné spomienky, myšlienkové projekcie. Pokladajú ich za nebezpečné, ničiace ľudskú dôstojnosť a morálku. Pravdou však je, že hľadajú cesty, ako CKS zničiť a tým obmedziť aj tvoju slobodu.“ Zaznela Adamovi odpoveď v hlave.

Adam tomu uveril, ako všetkému, čo sa mu predkladalo k uvereniu.


Pokračovanie už o týždeň.