Recenzia čitateľky: kniha Zatmenie mysle

Prišla nám recenzia od jednej čitateľky na e/knihu Zatmenie mysle. Uverejňujeme ju s vďakou a záväzkom. Nech sa páči.

Čo by som povedala o Zatmení mysle? Začnem kritikou odvodenou od slova kritizovať. Z jazykovej stránky sa ti dá jedine vytknúť sem-tam nejaký preklep, je ich v celej knihe asi 5, nerátala som to, len čo si spomínam, a čiarky. Slovenčina má dosť zložitý čiarkový systém a myslím si, že aj kadejaký odborníci majú s tým občas problém. Dosť čiarok chýbalo. Neviem, či si mala nejakého redaktora, niekoho kto ti robil korektúru, ak áno, že pozdravujem, ale svoju robotu si odviedol chabo. Človek sám si nevie po sebe skontrolovať až tak dokonale ako to urobí niekto, kto ešte nemá text v oku. Inak ti nemám, čo vyčítať z hľadiska slovenčiny. Koniec-koncov asi si aj sama na ňu dosť zaťažená.  Páči sa mi, že tvoja slovenčina nie je len angličtina prezlečená za slovenčinu ako to teraz robí mnoho autorov a blogerov. Potom máš vety oklieštené na tri slovesá (mať, byť, dať a pod. ) a pár podstatných mien. Je to vážne škoda, že Slováci zabúdajú, koľko nádherných slovies obsahuje slovenčina a že angličtina ich má päť a pol, zato milión podstatných a prídavných mien, a preto musí využívať tvary ako : byť v nohaviciach (miesto nášho obliecť si nohavice), dať/mať si raňajky, sprchu, mať obed, sex, bozk(raňajkovať, sprchovať sa, obedovať, sexovať, milovať sa, bozkávať) a tak ďalej a tak podobne, neviem, či som sa vyjadrila jasne, ale verím, že si pochopila, kam tým mierim. To sa mi páči, využívaš krásne slovenčinu, tvoríš nádherné slovenské vety a často mi hovoríš z duše.

Zatmenie sa mi veľmi páčilo. Čítalo sa to ľahko, hladko, proste kniha sa čítala sama. Je strhujúca a nenechá ťa na pokoji, aj keď nečítaš. Už niekoľko dní ťa mám neustále v hlave, teda hlavne tvoju knihu. Príbeh je v samotnej podstate dosť jednoduchý a ťažisko leží v pocitoch a myšlienkach. Predpokladám, že to bol zámer, ak áno, tak sa vydaril vynikajúco. V dnešnej dobe nám ostáva málo času zamyslieť sa nad tým, kto vlastne sme a čo od života chceme. Väčšinou sa len prispôsobujeme predstavám druhých a snažíme sa urobiť, to čo sa má. „Vmestiť sa do koľají a prechádzať stále tými istými stanicami.“ Ty nastoľuješ otázku, či je to to, čo nás skutočne urobí šťastnými. Či nefungujúci vzťah nás naozaj definuje a či v ňom chceme ostať, pretože to okolie od nás vyžaduje a nám sa nechce riešiť. Je to jednoduchšia cesta, ale je správna?

Veľmi oceňujem a ďakujem, že si sa nevenovala až tak opisom. Myslím tým opisy izieb, krajín, domu, bytu osôb. Nemám rada opisy, často v knihách preskakujem celé strany. (Chudák Hugo, skončila som s ním po pár stranách.) Viem, že sú na to, aby vtiahli do deja, aby umocnili atmosféru, ale ja ich proste nemám rada. Nie veľa. Ty si sa s tým veľmi nebabrala, čo fakt oceňujem. No a Zatmenie by nebolo Zatmením mysle, keby v ňom nehrala dôležitú úlohu vášeň. Krásne sa hráš so slovami aj v týchto erotických pasážach. Nepôsobia umelo, ani vulgárne, neťaháš opisy až do nejakých absurdných detailov, ale slová mieriš presne a s jasným cieľom zasiahneš, to čo si chcela. Myslím, že viac explicitne sa vyjadrovať nemusím.

Mala by si vedieť, že nečítam slovenských autorov a nečítam ani knihy, ktoré by sa čo i len náznakom mohli pripomínať realitu. To je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo nečítam slovenských autorov. Mám rada fantasy, scifi, kniha má podľa mňa v prvom rade odviesť pozornosť od reality, pomôcť uľaviť od bežných problémov. A keď otvorím knihu niektorej zo slovenských autoriek a tam na mňa kričí raz rozvod, raz nevera, raz nedostatok peňazí, tak ďakujem pekne, to čítať nemusím, stretávam sa s tým každý deň. Iní slovenskí autori vsadili na vulgárnosť, napr. taký Matkin. Jeho knihy sú prázdny gýč, so zlepeným príbehom, bratislavskou hantírkou a absolútnou neznalosťou slovenčiny a slovenskej syntaxe. K slovenským detektívkam a iným žánrom som sa zatiaľ nedostala. Ešte tak Baričáka si prečítam. Ale tvoja kniha nemá ani jednu z tých vlastností. Tvoju knihu si prečítam vždy a veľmi rada. Ďakujem, že si ma vrátila k slovenskej pôvodnej literatúre, konečne verím, že to nie je až také zlé.

Viem, že sa ťa veľa ľudí pýta, či je Zatmenie autobiografické. Ja sa ťa to pýtať nebudem, lebo z našich rozhovorov viem, že autobiografické je určite, otázna je už len tá miera. Mne však napadlo niečo iné a úprimne dúfam, že sa ťa tým nedotknem. Rozmýšľala som, či si skutočne Linda z knihy, alebo sa len ako autorka štylizuješ do polohy hlavnej hrdinky, a pritom si žiješ svoj život, ktorý vôbec nemusí mať nič spoločné s trápeniami Lindy zo Zatmenia?  Možno, aby si podporila dôveryhodnosť knihy, alebo zvýšila predajnosť, ľudia a fanúšikovia sa cítia poctení, ak sa autor a zároveň aj hlavný hrdina venuje svojim čitateľom. Vieš, je to ako keď na koncerte stojíš v prvom rade a fešný spevák na teba žmurkne. Ozaj ťa nechcem uraziť a myslím si, že poznám odpoveď na túto otázku, len mi to tak napadlo, pretože sa v podstate nepoznáme. No len otázka znie, kedy človeka poznáš naozaj. Ako som sa aj na vlastnej koži presvedčila, niektorí ľudia sú veľmi dobrí herci a každé ich slovo, gesto, úsmev je vypočítaný s presnosťou švajčiarskych hodiniek na istý efekt. Ale musíš uznať, že lepšia otázka ako kto je Frederik. Ak si to skutočne ty, to čo je v knihe a to čo si bežne píšeme, potom mám pocit, že ťa poznám už roky. Ešte nikdy sa mi nestalo, aby mi kniha trafila tak presne klinec po hlavičke, moje pocity, myšlienky a túžby. Poznám ten pocit, keď si prečítaš niečo, čo si si prečítať nemala (bývalému som lozila na fb účet), poznám aj ten pocit, kedy uvažuješ, či si do boja za vzťah a rodinu nemala dať viac, aj ten, keď človek túži po pozornosti, túži byť milovaný, pochopený a nájsť niekoho, kto ťa pochopí aj bez slov a dokáže ti, že si výnimočný. Páči sa mi, že koniec knihy je otvorený. Necháva fantáziu čitateľa pracovať. Ako to dopadlo, tvoria s Lukášom pár, alebo sa len stretávajú? Alebo sa nestretávajú vôbec? Ako Linda odišla od Stana? Rozviedli sa? Bola za jeho častou neprítomnosťou iná žena? Prišiel jej na Lukáša? Atď.

Parádna kniha. Myslím, že ešte pár dní nebudem schopná čítať nič iné, kým ju strávim. Stále sa k nej musím vracať. A napísala by som ti ešte veľa k nej, ale myslím, že už aj tieto litánie úplne stačia.

Recenzia je o tejto knihe eknihe: