Recenzia čitateľa: kniha Zatmenie mysle

Čitateľských recenzií na eknihu Zatmenie mysle, ktoré k nám chodia, sa množí. Uverejníme tie naozaj podnetné. Tu je ďalšia od čitateľa Mira. Adresuje ju priamo autorke Linde Chopin.

Milá Linda,

práve som dočítal tvoje „Zatmenie mysle“ a ako som sľúbil, pokúsim sa k nemu niečo napísať. Vždy po dočítaní ďalšej knihy som plný emócií a to sa deje aj po prečítaní tvojho dielka. Prinášam ti teda môj, čisto subjektívny názor. Ako bežný čitateľ, no zároveň ako kolega – autor sa na vec pozerám trocha inak. Vyhnem sa akémukoľvek porovnávaniu s inými autormi či dielami, lebo podľa mňa každé dielo, ktoré niekto niekedy vydal, má v sebe aspoň drobný záblesk niečoho, čo možno bežný čitateľ nevie pomenovať. Nazvem to „niečo“ akýmsi vnútorným pocitom (emóciou), ktorý čitateľ pocíti po prečítaní dobrej knihy. Niečo čo v tebe istý čas pretrvá ako chuť, či vôňa, ktorú si ľudský mozog zapamätá.

Ale poďme teda po poriadku. Priznám sa, že na začiatku som bol trocha prekvapený z množstva sexuálnych obrazov, ale ako som dúfal a dokonca som ti o tom i písal, že zrejme bude všetko trocha inak. Príbeh napokon pokračoval tak, ako som si predstavoval, že by mohol ísť, teda hlbšie, oveľa hlbšie, až pod kožu. Ak by som mal „Zatmenie mysle“ nejako „zaškatuľkovať“ tak by som ho označil za „pocitovku“ – príbeh postavený na pocite. Podľa mňa sa ti veľmi nenásilne podarilo prepojiť mnohokrát tabuizovanú sexualitu s vnútorným, citovým vnímaním človeka. „Zatmenie mysle“ je podľa môjho názoru jedna veľká metafora, ktorá poukazuje na to, že „láska“ ako taká, je zmesou fyzickej a duševnej príťažlivosti. To čo ja ako poet vložím do jednej básne, si ty ako prozaik vložila do Zatmenia. Tvoja novela je atraktívna „nie len pre ženy, no najmä pre ženy.“ Myslím si, že každá žena po niečom takom ako je „chvíľkové zatmenie mysle“ túži, ale len máloktorá, si to je ochotná priznať. Tvoja hrdinka si to naplno uvedomuje a predkladá nám pohľad do najhlbších útrob ženského tela, ale najmä duše. To sa mi vlastne na novele páči najviac. Tá priama obnaženosť až úplne ku kosti. Aj keď sa Linda bráni a nechce Lukášovi ukázať svoju zúfalosť, posadnutosť, smútok či lásku v najčistejšej forme, tak mne ako čitateľovi ju prináša priamo na podnose, ako voňavú, rannú kávu. Takže Linda, prečítal som, vžil som sa a vypil som ten príbeh na jeden dúšok, až do dna.

P.S. Teším sa na ďalšie strhujúce pokračovanie. S pozdravom Miro Búran.

Recenzia je o tejto knihe eknihe: