Okolo sveta za 200€ mesačne, rozhovor so stopárom Petrom Hoferekom

Peter Hoferek, od 6. roku života v užších kruhoch prezývaný tiež Hogy, je stopárom a má so sebou dokonca aj uterák.

Nie je však hocijakým stopárom. Prevažne stopom cestuje okolo sveta. V evydavateľstve Druska Books vydá svoju eknihu zážitkov, vedomostí a praktických rád, ako stopovať a cestovať za minimálne náklady. Pri tejto príležitosti nám poskytol rozhovor, ktorý bol realizovaný prostredníctvom emailu počas jeho cesty.

Nech sa ľúbi. Pozor, niektoré fotky obsahujú ľudskú krv.

Fotka 1

Čau Hogy, všetci, čo Ťa sledujú, vedia, že cestuješ po svete stopom. Teda prevažne. Ako Ti táto myšlienka napadla? Kde sa to zrodilo

Ahoj Peťo!

Už odmalička som veľmi rád cestoval a poznával nové krajiny. Nikdy ma však nebavilo sa len tak válať na pláži, ale túžil som po dobrodružstvách. Preto, keď som aj s rodičmi šiel na dovolenku do Chorvátska, kým sa oni válali na pláži, ja som zdolával okolité kopce.

Počas štúdia na vysokej škole som často cestoval po Európe s kamarátmi – kupovali sme lacné letenky a robili si krátke výlety. Po ukončení štúdia som sa rozlučil aj so svojim zamestnávateľom a vydal sa na cestu po Európe stopom. Stopovanie ako spôsob dopravy bolo zvolené hlavne z finančných dôvodov. Počas nasledovných 4 mesiacov som podnikol mnoho výletov po celej Európe v rôznych zostavách, často aj osamote a vždy stopom. Zistil som, že stopovanie nie je len lacný spôsob cestovania, ale aj perfektná príležitosť stretnúť skvelých ľudí. Vtedy som aj začal uvažovať o ceste okolo sveta. Peňazí však nebolo a tak som sa v polovici Novembra zamestnal.

Ake bolo tvoje zamestnanie?

Pracoval som ako programátor – databázista pre poisťovňu, budovali sme dátový sklad. Pracoval som však len 1 a pol roka, hoci som svoju prácu a hlavne kolegov mal naozaj veľmi rád. Nadišiel čas začať si plniť svoje sny a tak som sa s prácou rozlúčil a vydal sa na cestu.

Koľko si potreboval na cestu? Hovoríš, že jeden a pol roka si pracoval. Stačí tak málo, aby človek mohol ísť okolo sveta?

Áno, lebo keď má človek nízke výdavky, nemusí mať vysoké príjmy. Už na Slovenku som sa snažil šetriť, ako sa len dalo. Aj ako pracujúci som v Bratislave prespával na internáte a cestovanie na rodnú hrudu (Liptov), som riešil stopom. Teraz si v pohode vystačím s 200 Eurami na mesiac, pokiaľ sa neprepravujem letecky, alebo akurát nekupujem foťák, či notebook. Občas sa mi podarí trošku si privyrobiť, ako tomu bolo na farmách v Austrálii, alebo tiež sa občas nájde niekto, kto ma finančne podporí – to vždy poteší. Svoje výdavky a príjmy si priebežne zapisujem do súboru, ktorý je verejne prístupný online: http://goo.gl/VSYNv8

To znamená, že na takýto výlet sa musíš vybaviť jazykom a chuťou si privyrobiť. Aká forma práca je bežná?

Áno, jazykova zdatnosť je základ – človek by mal ovládať aspoň angličtinu. My ako slováci máme výhodu, že sa vieme dohovoriť s ostatnými Slovanmi. Počas svojej cesty som sa naučil plynule rusky a poľsky a výrazne som sa zdokonalil v angličtine. Vlastne aj s mojou súčasnou spolucestujúcou, mojou frajerkou, komunikujeme v angličtine, keďže ona je z Rakúska a nemčinu zatiaľ neovládam. Ale pomaly aj ju učím po Slovensky. Privirobiť si na cestách sa dá viacerými spôsobmi. Najjednoduchšie je to asi prácou na farmách v Austrálii a iných krajinách, kde dobre platia. Ďalší spôsob je práca online – napríklad programovanie, online predaj fotografií, blogovanie. Čiže práca pri ktorej nemusíte ostať na jednom mieste. Môžete pracovať pre bohatého klienta a peniaze utrácať v krajinách, kde je lacno. Mojím plánom je čoskoro získať working holliday visa na Nový Zeland a trošku si tam privirobiť. To by som už mohol robiť napríklad aj čašníka.

A máš momentálne nejaký príjem typu, že môžeš byť kdekoľvek? Zarábaš fotkami napríklad?

Momentálne nezarábam, len si užívam cestovanie a po večeroch si pripravujem materiály na e-knihu – vlastne by som chcel napísať 2 e-knihy. Jedna bude o zážitkoch z ciest a druhá také moje know-how pre ľudí, ktorý by sa chceli vydať na podobnú cestu, nech nemusia na všetko prichádzať sami. Okrem toho sa snažím občas napísať dáky článok na blog. Tiež dosť času venujem triedeniu a úprave fotografií. Či z tohoto všetkého úsilia budú dáke zaujimavé príjmy, zatiaľ neviem, ale robím to hlavne preto, že to chcem spraviť a baví ma to. No tým, že som každý deň na novom mieste a stretávam sa v novými ľudmi, som často tak vyčerpaný, že sa mi večer už nechce robiť nič zmysluplné, len zalahnuť do stanu.

Fotka 2

Hovoríš, že pripravuješ eknihy, jednu typu „Ako na …“. Bude sa podľa nej dať vybaviť všetko potrebné a skutočne cestovať?

Áno, budú tam všetky problémy, s ktorými som sa musel vysporiadať pred cestou ako aj počas nej. Tiež sa čitateľ dozvie, ako je možné cestovať dlhodobo s minimálnymi výdavkami a naplno si tu užiť. Verím, že každý, kto sa chce vydať hoc na krátky výlet s minimálnymi výdavkami a maximálnym dobrodružstvom nájde v tejto e-knihe veľa užitočných rád, ktoré možno nikde inde nenájde. Mám už čo to za sebou a chcel by som sa o svoje skúsenosti podeliť.

Tak nám prezraď trochu z obsahu eknihy. Ako sa takéto cestovanie rieši napr. s poisťovňami?

Dobré cestovné poistenie je základ. Otázka, čo mnohých ľudí trápi je, či treba platiť cca 50€ mesačne do zdravotnej poisťovne, aj keď si cestuješ po svete. Našťastie v prípade, že plánuješ byť v zahraničí dlhšie ako 6 mesiacov a máš uzatvorené cestovné poistenie na túto dobu, môžeš sa odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Musíš im však doniesť kópiu tvojho cestovného poistenia a vyplniť dotazník, kde treba zadať deň, kedy opúšťaš Slovensko. Od toho dňa už nebudeš musieť platiť zdravotnej poisťovni. Mne sa podarilo nájsť dobré cestovné poistenie za necelých 200€ ročne, čiže som vlastne ušetril 400€ oproti tomu, koľko by som musel zaplatiť do ZP za toto obdobie, a navyše mám vykryté nepríjemné udalosti, ktoré môžu nastať počas cestovania.

Vyzerá to celkom jednudocho. Okrem poistenia, čo všetko si si balil do ruksaku pred cestou?

Nabalil som toho ozaj hodne – 19 kilogramov vecí (bez vody a jedla). Hlavným dôvodom, ale bolo to, že som si na začiatku cesty myslel, že potrebujem všetko možné, napríklad varič, teplé oblečenie a mnoho dalších vecí, ktoré som postupne rozdal, či poslal po niekom domov na Slovensko. Momentálne sa hmotnosť môjho batohu pohybuje medzi 15 a 20 kg v závislosti na tom, koľko vody a jedla. Len samotný batoh váži 3,5 kg, stan sú ďalšie 3 kilá, spacák 1 kg a okrem toho mam ešte notebook, foťak, odev a topánky. Kompletný zoznam vecí, ktoré som si bral so sebou na cestu je možné nájsť v článku Čo si beriem so sebou.

Keby som teraz vyrážal na cestu, zoznam by vyzeral oveľa inak a volil by som aj menší batoh. V e-knihe sa bude môcť čitateľ dočítať aj o tom, čo ozaj so sebou porebuje nabaliť a čo je len zbytočný komfort, ktorý so sebou vláčiť nemusí. Jednoduché pravidlo je, že pokiaľ niečo nepoužívaš aspoň raz za týždeň, tak to kľudne môžeš niekomu darovať. Okrem toho treba počítať aj s alternatívou, že o všetko, čo máš v batohu, môžeš kedykoľvek prísť. Takže napríklad všetky potrebné dokumenty mať online a nie na papieroch. Taktiež fotky (aspoň tie naj lepšie) zálohovať nie len do počítača a na USB kľúč, ale čo najviac online, alebo hoc aj poštou poslať domov.

Hovoríš o notebooku. Na cestách asi najviac pocítiš silu online služieb, keď oň môžeš kedykoľvek prísť. Ako to je s internetom?

Keď som sa vybral na cestu, tvrdil som, že nepotrebujem so sebou brať notebook ani smartphone. Je to zariadenie, ktoré sa môže pokaziť, veľa stojí a zaberá miesto v ruksaku. Vždy sa dá dostať niekde na internet, keď to človek potrebuje – napríklad na recepcií luxusných hotelov (tam samozrejme nespávam, len zadarmo používam ich internet), prípadne keď ma niekto pozve domov. Internetovú kaviareň som využil len 2x. A tak som skoro 5 mesiacov cestoval bez notebooku. Po čase som usúdil, že by bolo fajn, keby som mohol spísať svoje zážitky do elektronickej podoby, upravovať fotografie, či byť častejšie online a tak som v Austrálií zakúpil lacný netbook. Odvtedy mám oveľa viac kontaktu so svetom. Wifi, je možné nájsť vo väčšine miest sveta, aj v chudobných krajinách, hoc len zriedkavo dosť rýchly natoľko, aby sa dali využívať všetky online služby.

Obsah ruksaku si už uviedol. Aké online služby používaš na svojej ceste svetom? Čo potrebuje taký cestovateľ?

Využívam hlavne googlovské produkty: gmail, google docs, google drive. Okrem toho mám svoj server, kde si robim zálohu fotografií. Mám aj webové sídlo www.hogy.sk, kde sa mi však nedarí prispievať tak často, ako by som si prial. O svoje postrehy a zážitky sa delím aj na sociálnych sietiach facebook, google+ a twitterHitchwiki.org, mi pomáha nájsť dobré miesta na stopovanie, ako aj skúsenosti iných stopárov s miestom, kde sa práve nachádzam. O možnostiach presunu z miesta A do miesta B so dozvedám aj na castlepool.com. A couchsurfing.org mi pomáha nájsť zadarmo ubytovanie u ľudí z celého sveta.

Fotka 3

Čiže to nerobíš len ty. Koľko ľudí cestuje týmto spôsobom?

Veru, podobne cestujúcich ľudí je oveľa viac. Napríklad čech Roman Vehovský cestoval stopom 7 rokov hlavne po Juhovychodnej Ázii a Austrálii. Takéto cestovanie ma tradíciu najmä v Poľsku, kde sa pravidelne robia aj stopárske preteky – Impreza, akých som sa úplnou náhodou zúčastnil minulý rok. Z Wroclavu vyrážalo 300 stopárov a ich cieľom bola Struga pri jazere Ohrid v Macedónsku. Len týždeň predtým, ale boli preteky, z Poznane do Dubrovnika, kde štartovalo až 1000 stopárov. U nás sa nič podobné žiaľ nerobí, no vážne rozmýšľam, že by som take niečo zorganizoval. Dúfam, že sa niekto zúčastní!

Nedá sa taká súťaž dopredu vyhrať? Niekto sa dohodne so známym na odvoz.

Dalo by sa samozrejme… otázne je, či by malo význam takto podvádzať. Víťaz okrem dobrého pocitu a uznania väčšinou nedostane nič viac. Ide len o zábavu, kde sú víťazmi všetci, ktorí dôjdu do cieľa skôr, ako samotná impreza skončí. Zábava na mieste trvá väčšinou niekoľko dní a všetci učastníci majú plno zážitkov z posledných dní o ktoré sa radi podelia. Neviem, čo by ostatným porozprával víťaz, ktorý by podvádzal. :)

Rozumiem. Myslíš, že by to šlo na Slovensku? Koľko Slovákov takto cestuje?

Slováci radi cestujú a osobne poznám veľa mladých, ktorý cestujú stopom, i keď väčšina len na krátke výlety. Myslím, že by šlo u nás také niečo podniknuť, len to treba dobre spropagovať. Možno prvý ročník bude účasť poslabšia, ale potom by sa to mohlo rozbehnúť. V Poľsku to organizujú vysokoškolské kluby. Myslím, že aj naši vysokoškoláci by cez letné prázdniny mohli podniknúť takéto dobrodružstvo.

Ak budeš organizovať, držím ti palce. Teraz nám prezraď nejaké štatistiky. Ako dlho cestuješ? Koľko áut si presedel, koľko km si prešiel? Koľko to stojí mesačne? Chceme teraz čísla.

Ďakujem! Na ceste som nepretržite od 1. júla 2013. Počas tohoto výletu som už navštívil 15 krajín, stopol okolo 800 áut a najazdil s nimi okolo 40 000 km. Zo začiatku som si aj robil podrobnejšie štatistiky, ale to ma časom omrzelo. Zo štatistík napriíklad vyplýva, že priemerný vodič je muž vo veku okolo 35 rokov. A priemerná doba čakania, kým dačo stopnem je cca 15 minút. Zaujímavé je, že v Indonézií a na Filipínch som sa väčšinou neviezol vo vnútri auta, ale na korbe, prípadne streche – toto ozaj milujem, je to taký zvlástny pocit voľnosti.  Mesačné náklady na ubytovanie, stravu a transport (ak nebolo treba kupovať letenky) sa pohybujú okolo 100€.

Fotka 4

Úctyhodné čísla. Ale 100€ na mesiac? Myslím si, že veľa ľudí si myslí, že takýto výlet vyžaduje veľa peňazí. Ty dokazuješ opak. Ako je to možné? Opíš nám bežný mesiac, ako plánuješ, čo robíš?

Áno, veľa ľudí si to nevie predstaviť, ale to je preto, že sú zvyknutí cestovať ako turisti – všetko dopredu naplánovať, nech nás nič nemôže prekvapiť. Ja napríklad skoro nič neplánujem. Len sa nechám unášať udalosťami. Samozrejme mám vybraté miesta, ktoré chcem navštíviť, ale zväčša vôbec netuším, kedy a ako sa tam dostanem. Ono to všetko ide akosi samo. Veľa penazí mi šetrí stopovanie, spávanie v stane, či u ľudí, ktorí ma zadarmo u seba ubytujú. Väčšinou je to bežná pohostinnosť, no niekedy si vypomôžem kontaktmi na kamarátov a cestovateľov, ktorých som už v minulosti stretol, alebo couchsurfingom – ale to je skôr výnimka, pretože ako som už povedal zväčša netuším kde a kedy sa ocitnem. Nestravujem sa v reštauráciách, ale rovnako ako miestni využívam lacné jedálne, alebo nakupujem v supermarkete. Taktiež nikdy nevyužívam ponuky cestovných kancelárii, či sprievodcov. Je toho veľmi veľa, čo by som k tomuto chcel povedať, ale to by bola príliž rozsiahla odpoveď.. myslím, že bude lepšie, keď si to ľudia prečítajú podrobnejšie vysvetlené v pripravovanej e-knihe. Určite to bude dobrá investícia!

Keď sme pri tom jedle, raz som na Facebooku čítal, že si jedol červy. Je to tak? Ako chutia?

Ak som jedol červy, tak asi len nevedomky. No v Austrálii som si pochutnal na termitoch priamo z termitiska. Chutili celkom fajn, ako citrón a srandovne pukali pod zubami. Aj frajerka si pochutnala. Okrem toho som jedol napríklad filipínsky Balot, vajce na tvrdo, v ktorom je embryo kačky. TIež to nechí zle, ale treba prekonať odpor. Okrem toho som jedol krokodýla, klokana a psa. Tým psom si nie som 100% istý. Občas som totiž na filipínach jedol mäso, ktoré som nevedel identifikovať a podľa miestnych to kľudne mohol byť pes. To tu jedia pomerne bežne. V Kambodži som si pred pár dňami pochutnal na žabe – chutí to ako kura, len trošku tvrdšie mäso. Fritované veľké pavúky a kobylky som už tiež ochutnal. Je to take chrumkaé a v podstate bez chuti… chuť závisí len od “marinády”. No je to celkom zážitok jesť. Snažili sme sa zohnať aj hada a netopiera, ale žial neúspešne. Snáď neskôr na ne niekde naďabím, vraj je to tiež pochúťka.

Fotka 5

Pripravil by si si niektoré z tých jedál aj doma, na Slovensku?

Jedlá zo spomenutých zvierat by som doma asi nepripravoval. Ale niektoré obyčajné jedlá učite áno. Aj som si cestou pozbieral pár receptov na rôzne pochútky, ktoré sa dajú pripraviť aj u nás doma. Veľmi veľa jedál je však u nás nepripraviteľných, pretože u nás mnohé suroviny vôbec nie sú k dispozícií, prípadne majú veľmi odlišnú chuť, či konzistenciu. Napríklad moje milované indonézske koláčiky z ryžovej múky, s jackfruitom alebo malým sladkým indonézskym banánom, zabalené v banánovom liste, kamarátom nepripravím. Samozrejme to platí aj naopak. Napríklad pripraviť poriadne halušky v Austrálií je veľmi problematické a to nie len preto, že nezoženiete bryndzu, ale aj preto, že ich múka ako aj zemiaky sú výrazne iné.

Láska ide cez žalúdok, tak ostanem v tomto mysle blízko jedla. Ako sa stopár správa k láske a sexu? Dá sa to prežiť?

Myslím, že nikoho neprekvapím, keď poviem, že počas svojho putovania som dostal niekoľko ponúk na sex a to nie len od žien. Dokonca som dostal ponuku na svadbu a v Iráne občas rovno chceli, aby som im spravil dieťa. Avšak všetky tieto ponuky som odmietol. S mojou súčastnou frajerkou sme spolu viac než 2 mesiace cestovali, kým sme si uvedomili, že si skvelo rozumieme a vieme si predstaviť spoločný život. Dobrodružné cestovanie dokáže človeka tak zabaviť, že ma ani nenapadne mysliť na sex. Takže podľa mňa sa to dá v pohode prežiť. Uvidíme však, ako budem teraz znášať samotu, keď frajerka odletí domov a ja budem pár mesiacov cestovať sám.

Horovíš o cestovaní pár mesiacov sám. Chystáš sa domov alebo zohnať novú frajerku?

Po pár mesiacoch sa chystám ísť domov za sučasnou frajerkou. :) Tvrdí, že na mňa počká, tak uvidíme!

Idete potom znovu na cesty? Už spolu?

Pravdepodobne áno, spolu. Len chceme trošku popracovať, zarobiť si, a potom hurá na cestu znova. Plán je prestopovať Panamerickú diaľnicu od Chille až po Aliašku. Kedy sa do toho pustíme ešte presne neviem. Okrem toho by sme chceli navštíviť aj Afriku a ďalšie krajiny Ázie a Európy.

Fotka 6

Keď budeš doma, plánuješ okrem vydania eknihy aj nejaké iné kultúrne podujatia?

Plánujem sa vyrozprávať na cestovateľských festivaloch a prezentáciách. Dostal som už niekoľko ponúk, čomu sa veľmi teším a dúfam, že sa mi podarí zaujať svojím rozprávaním. Nakoľko zatiaľ nemám žiadne skúsenosti s rozprávaním pred davom neznámych ľudí, som zvedavý, ako moja premiera dopadne. Snáď mi zo sály ľudia nezutekajú. :)

Ešte nám na záver povedz, čo ti cestovanie dalo, prípadne, čo ťa najviac prekvapilo.

Cestovanie mi v prvom rade rozšírilo obzory a pomohlo mi pochopiť zmýšlanie ľudí v rôznych častiach sveta. Zistil som, že mimo Európy ľudia žijú veľmi odlišným štýlom života, ako u nás – dokážu sa viac tešiť z maličkostí a hoc nemajú veľa, dokážu sa podeliť. Zistil som, že to čo vídame v televízií nie je ani len polopravda. Mám pocit, že propaganda funguje rovnako v chudobných ako aj bohatých krajinách. Každý si myslí, že ľudia v jeho krajine sú dobrí a bojí sa ísť za hranice, lebo tam žijú divní a nebezpeční ľudia. V rôznych miestach sveta si rôzne cenia ľudský život, čo je trošku smutné. Napríklad v Kambodži, Vám ani rýchla pomoc nepomôže, pokiaľ dopredu nezaplatíte. Najviac ma však prekvapila pohostinnosť ľudí v islamských krajinách. U nás doma si všetci myslia, že tam žijú len násilníci, opak je však pravdou.

Cestovanie aj zmenilo aj moju osobnosť. Naučil som sa nesúdiť ľudí, ale rešpektovať ich odlišnosť ako aj inú bázu vedomostí. Ľudia sú prevažne dobrí v každej krajine. Každý kto sa vydá na cesty to pozná na vlastnej koži. Na záver musím ešte povedať, že som ozaj veľmi rád, že pochádzam zo Slovenska, pretože sme nekonfliktná krajina, náš jazyk je zrozumiteľní pre všetkých Slovanov, ktorí sa snažia porozumieť a tiež preto lebo máme možnosť cestovať, a v našej krajine sa dá na to v pohode zarobiť. Toto nám vo väčšine krajín ozaj závidia.

Dovoľ ešte poslednú otázku. Plánuješ sa z ciest po svete vrátiť domov s dieťaťom?

Neplánujem to a ani som nad tým zatiaľ neuvažoval. Uvidíme, čo bude.

Ďakujem za rozhovor, teším sa na eknihu. Verím, že aj ostatní čitatelia.

Ďakujem aj ja za zaujímavé otázky a všetkým čitateľom držím palce, aby sa im tiež darilo plniť si svoje sny!

Odpovede neprešli úpravou, sú uvedené v pôvodnom znení.

Podporte ho lajkom na Facebooku. Autorom všetkých fotiek je Peter Hoferek (všetky práva vyhradené).