Veľký boj o prežitie

Autor: Morho

Kniha: Veľký návrat viery (2013)

Predstavte si, že máte myseľ prepojenú so všetkými ľuďmi. Sme ako una anima, strácame svoju identitu, ale – zato – sme spokojní až apatickí. Stačí nám zdieľať  myšlienky,  ktoré sú trendové, hoci – väčšinové.  Spohodlneli sme, a žijeme pre život sám.  Vyznávame hedonizmus, užívame si svoje vlastné predstavy, ktorým priznávame štatút reality. Žijeme v mase, a predsa uzatvorení sami do seba – je nám tak lepšie… Naozaj? Zrazu sa niečo v atmosfére naruší. Už tak raz bolo. Vtedy, keď sme chceli Bohu nazrieť do okien – ako kedysi v staroveku Babylončania… Celý systém siete fungujúci na bioenergii sa zrútil. A teraz znovu…  Mení sa tvárnosť Zeme,  konštelácia a pohyb planét.  Obklopuje nás ľad, plytko a rýchlo dýchame chladný vzduch, sme ospalí z tých krátkych dní, na ktoré sa nestačili adaptovať flóra, fauna ani slabší jedinci ľudského druhu.  Blíži sa – armagedon…

… a pokračovanie ľudstva  leží na pleciach jediného schopného jedinca  – Adama. Hlavný hrdina nášho futuristického príbehu nesie meno ako – podľa Biblie – prvý človek na svete.  Adam z Biblie je praotcom ľudstva a náš Adam by sa mal stať pôvodcom úplne novej generácie ľudí.  Aj on – ako kedysi biblický Adam – putuje na východ od raja, v jeho prípade  – na východ od kedysi dokonalého sveta, teraz už hynúceho.  Adamova postava predstavuje šachovú figúrku, jazdca v rukách svojho autora, ktorý sa označuje Morho. Ten drží Adama vo svojom literárnom zámere a pohybuje ním po šachovnici svojej fabule. Nakoniec, aj tak zostáva na hracej doske len jedna figúrka, čudujúca sa svojej osamotenosti, márnemu víťazstvu svojho vojska, keď  tu stojí len tak – opustená čakajúc,  kedy aj ona bude spolu s ostatnými figúrkami –  uložená späť do škatule…

Morho rozvíja v príbehu viac motívov. Počítam mu za dobré, že je aktuálny a prozreteľný,  jeho prudká, vášnivá obrazotvornosť však môže dať zabrať recipientovi textu, najmä takému, bez vyššieho zmyslu pre vedeckú fantastiku, podanú nato verbálne komplikovane.  Autor pertraktuje názorovú masovosť ľudí, ich neoriginálnosť, mentálnu pohodlnosť a anonymnosť. Jeho svet budúcnosti si žije v ilúzii vlastnej dokonalosti, neuvedomujúc si,  že samospasiteľstvo je iba klamným dojmom. Niečo sa naštrbí a  „babylonská veža“ sa začne rúcať – prirodzené prírodné sily sa naposledy vzchopia, a vzbúria sa proti človekovi. Zároveň ale nastáva deštrukcia planéty a celého kozmu. Skytá sa však záchrana. Oproti ľuďom „zosieťovaným“ stoja tí „slobodní“, ktorí si uvedomili nerozumnosť podliehania akejsi globálnej stádovitosti. Snažia sa ľudstvo zachrániť, však machiavelisticky, čo sa ukáže ako tiež  cesta neschodná…

Vzniká naozaj akýsi  bábel, chaos, kde človek je človekovi vlkom, a bojuje o zachovanie rodu len pudovo, teda bez reflektovania na skutočný zmysel života.  Relativizácia hodnoty života má za následok, že esencia skutočného dobra vyprcháva úplne. Autor v kompozícii príbehu sedemnástich častí, prológu a epilógu vrátane, naskicoval obraz postupného úpadku sveta, ktorý tkvie najmä v túžbe človeka vyrovnať sa Bohu, ba čo viac – stotožniť sa s ním v jeho majestáte. Príbeh je to nielen futuristický, ale zároveň dystopický. Kniha nám projektuje svet, dokonalý iba naoko, teší nás teda, že nie sme jeho súčasťou. Autor sa inšpiroval  literárnou tradíciou biblickou, svetskou a aplikoval symboliku mien.  V jeho štýle rozprávania badáme zahraničné vplyvy futuristickej spisby. Motív totalitárnosti moci a myšlienkovej neslobody  sa nám ukazuje aj v Orwellovom románe 1984 a motív kreátorstva, vskutku náležiaceho výlučne Bohu, badáme, napríklad,  v Huxleyho literárnej dystopii Krásny nový svet.  Zostáva nám len dúfať, že príbeh – podobne ako spomenuté dva – neukáže sa byť v budúcnosti jasnozrivým.

Recenziu napísala: Mira Bakerová