Recenzia eknihy Krvavá cesta za šťastím

Na prvý pohľad by sa vám mohlo zdať, že v oblasti mafiánskej tematiky vás už nemôže v knižnom svete nič prekvapiť, ale opak je však pravdou. Práve do tohto nášho „čitateľského vesmíru“ chcú preraziť mladí autori Lukáš VilímekMatúš Kováč so svojim románom Krvavá cesta za šťastím. K tomuto dielu som sa dostal vďaka mojej obľube používania čítačky kníh a raz, pri prezeraní noviniek ma ešte väčšmi než názov zaujal obal knihy. Po prečítaní zistíte, že obal vystihuje a korešponduje s celkovou atmosférou príbehu.

Teraz by sa patrilo niečo povedať k príbehu, v skratke samozrejme, lebo recenzia by mala byť impulzom k čítaniu nie čítaním samotným. Rozprávač nám podáva príbeh o mafiánskej rodine Torreni z polovice 20. rokov 20. storočia, ktorá v Palerme patrí medzi popredných hráčov a toto postavenie si snaží naďalej udržať. Avšak gro príbehu sa odohráva v USA v časoch prohibície, pretože po istých problémoch mocenského a politického rázu musí rodina Torreni opustiť svoje pôsobisko a od nuly začať budovať svoje postavenie a rešpekt. Tento „proces“ budovania resp. nový začiatok je základným dejovým motívom príbehu, v ktorom nájdeme rôzne situácie počnúc od drsných krvavých až po vtipné.

Treba spomenúť aj zopár literárno-odborných termínov. Rozprávač sa realizuje v er-forme a je vševediaci, čo sa k takémuto typu žánru hodí. Taktiež tu nájdeme aj tradičnú päť stupňovú kompozíciu prozaického diela, v ktorej však jej piata časť – rozuzlenie by sa dala nazvať skôr nerozuzlenie alebo zneistenie čitateľa. Čo sa týka použitia slohových postupov, prevláda symbióza rozprávacieho a opisného postupu, pričom táto symbióza je šikovne doplnená úvahovým slohovým postupom. Dĺžka románu je primeraná s dostatočným množstvom postáv a udalostí.

Prechádzame k najdôležitejšej časti recenzie a to aký názor, aké dojmy, pocity vo mne zanechala táto mafiánska epopeja. Predovšetkým som sa stal fanúšikom rodiny Torreni, ktorá si ma získala svojou súdržnosťou, jasne vytýčeným cieľom a rôznorodosťou ich členov. Toto je jedna z najväčších devíz románu, že obsahuje rôzne tzv. charakterové postavy, ktoré si obľúbite kvôli ich vlastnostiam, činom či spôsobom uvažovania. Z toho titulu som mal poriadok v postavách, vedel som kto je kto. Oceňujem aj to, že pri čítaní som stále chcel vedieť čo bude nasledovať, čiže som mal problém prestať čítať. S týmto faktom súvisí zžitie s príbehom, keď pri čítaní nevnímate okolitý svet a existuje pre vás len príbeh. Vďaka kvalitne spracovaným kulisám, opisu prostredia a spoločenským reáliám zžiť sa s príbehom nebol žiaden problém. Pri rôznych situáciách ste si neboli istí kto je na koho strane, ako sa to vyvinie, týmto spôsobom sa autori snažili čitateľov prinútiť premýšľať, čo sa im aj podarilo. Doteraz niektorým postavám neverím ani nos medzi očami. Mne osobne sa páčila gradácia, ktorá sa niesla celým románom. Ako pribúdali strany, pribúdalo aj viac a viac dynamickosti a dejovosti, jednoducho povedané viac akcie. Príbeh bol vyrozprávaný prevažne z pohľadu jednej postavy, ale ku koncu pribudol aj druhý pohľad a toto striedanie rozprávania z dvoch pohľadov bolo príjemným oživením a spestrením príbehu. Román sa dá čítať na troch úrovniach. Na prvej úrovni je to sága o rodine Torreni. Na druhej úrovni je to spoločenský román, ktorý zachytáva mafiu na Sicílii a v USA v 20. rokoch 20. storočia. Tretia úroveň nie je až taká zreteľná, ale po prečítaní si všimnite prepojenosť medzi názvom knihy, citátom a záverom a zistíte, že je to aj román filozofický.

Negatíva sa mi hľadali ťažko, ale predsa sa našli. V istých pasážach je pásmo rozprávača zbytočne pridlhé, natiahnuté. Stačilo by niekde ubrať slovo rozprávačovi a príbeh by sa razom stal ešte viac dynamickejší a kompaktnejší. Okrem toho mi tam chýbalo nejaké obrovské prekvapenie v deji, niečo čo by nikto nečakal a čitatelia by z toho boli v šoku, ale to je vec názoru. Možno však povedať, že tento mafiánsky román s prepracovaným dejom i postavami je napísaný na vysokej úrovni a môže zaujať nielen fanúšikov mafie, ale aj širokú čitateľskú verejnosť.

Uvedomujem si, že mnohí budú na pochybách či sa pustiť do tohto diela, pretože autori sú neznámi, je to ich prvé publikované dielo, ale predsa  aj slávni spisovatelia niečím začínali, nestali sa ihneď slávnymi. Tak sa skúsme zbaviť tohto predsudku a vydajme sa krvavou cestou za šťastím.

Recenziu napísal Ivan Plášek, za čo mu veľmi ďakujeme.

Eknihu si môžete kúpiť aj tu.