Recenzia knihy Vodná planéta I: Rovní a ešte rovnejší

Nikdy som si nevedela zapamätať celý názov knihy. Vždy som ju nazvala nejako inak. Prečítala som niekoľko kníh, ale žáner fantasy bol pre mňa nový, ak nerátam Pána prsteňov. Podľa názvu som si myslela, že bude dej súvisieť s vodou. Prekvapilo ma, že je to celkom naopak. Čakala som planétu, na ktorej je veľa vody, ale začalo to v púšti a s nejakým chrámom, ktorý vyhorel. Nerozumela som, prečo ho nehasia vodou z blízkeho jazera, ale potom som to pochopila. V tej knihe sú nelogické veci úmyselne, lebo je tam sekta, ktorá si robí čo chce.

Páčilo sa mi, že som si tam našla postavu, ktorá sa na mňa aj trochu podobá. Žiadna hrdinka, ale taká obyčajná smoliarka, od ktorej každý chce, aby bola zodpovedná. Páčil sa mi jej príbeh, aj keď sa vždy udialo niečo, čo vo mne vzbudzovalo súcit k nej. Larynia mi tam úplne pasovala.

Všímala som si aj iné postavy. Asi najzaujímavejšia je tam Ziggy, ale mne sa oveľa viac páčila Ciali. Už ten nápad, dať do knihy mäsožravú palmu, sa mi zdal šialený. Viem, že sa o nej veľa nepíše v jednotke, ale pasuje do príbehu rovnako ako Larynia. Nemôže nič urobiť s nespravodlivým svetom a nemôže sa ani pohnúť z miesta. Až kým sa tie dve nestretnú.

Celá prvá kniha Vodnej planéty sa mi veľmi páčila a neviem, či by som niečo menila. Vtiahla ma atmosféra, ale nie priamo zo začiatku. Kniha ma naozaj začala baviť vtedy, keď sa objavili hviezdy. Niečo tak zákerné a zároveň úžasné ma prekvapilo a aj moderní ľudia by dopadli rovnako biedne ako tí z Vodnej planéty. Ešte spomeniem úplný koniec, ktorý ma trochu rozplakal. Dve sestry, ktoré sú celý život spolu, rozdelila vojna a trh s otrokmi. Bála som sa ako to dopadne a v tom sa ukázala inteligencia mladej ženy, ktorá aj napriek vysileniu dokázala oklamať svojho nového pána.

Recenziu napísala Mária Nováková, za čo jej veľmi ďakujeme.

Eknihu si môžete kúpiť aj tu.